"Keď sa pozrieme na celé zloženie balíčka, čo by Slovensko mohlo
čerpať, sú tam klasické eurofondy, okolo 12 miliárd eur. Je tam pomoc
pre poľnohospodárov vo výške viac ako 4 miliardy eur. A potom sú tam
nové prostriedky, kde by Slovensko mohlo čerpať okolo 6,6 miliardy eur
na podporu reforiem. Potom je tam nástroj na podporu transformácie
regiónov, ktoré sú väčšinou uhoľné alebo ťažko priemyselné regióny. Tam
to pre Slovensko vychádza tiež okolo miliardy. Slovensko sa, samozrejme,
v rámci rôznych projektov môže uchádzať aj o celoeurópske peniaze,
napríklad v rámci programu Horizont Európa, ktorý je výskumným programom
EÚ alebo sa môže uchádzať v oblasti energetiky o Inovačný fond, ktorý
podporuje inovatívne projekty prechodu na udržateľnú energetiku," vysvetlila Vašáková.
Napriek tomu, že Európska investičná banka už nebude financovať projekty
spojené so zemným plynom po roku 2021, pre plynárenstvo sú možnosti
čerpať z európskych prostriedkov stále veľké. "Úplne konkrétny prípad
pre Slovensko, Modernizačný fond. Ministerstvo životného prostredia sa
ho snaží naštartovať, je o to veľký záujem, spomínali, že majú okolo 90
projektov. Tento fond slúži na to, aby sme riešili problémy, ktoré treba
v súčasnosti hasiť. Tam je zákaz čerpania peňazí na uhoľné projekty.
Ale, naopak, prechod z uhlia na plyn v teplárenstve je úplne eligibilný
(spôsobilý, pozn. TASR) projekt, ktorý by sa dal z tohto fondu
financovať," uviedla Vašáková.
Zemný plyn nedávno vyzdvihol aj podpredseda EK Frans Timmermans, ktorý
ho považuje za prechodné palivo od fosílnych palív smerom k
nízkouhlíkovému hospodárstvu. Tento pohľad Bruselu potvrdila aj
Vašáková. "Svojou flexibilitou môže byť plyn aj veľmi vhodným
doplnkom k obnoviteľným zdrojom energie (OZE), takže si myslím, že na
najbližšiu dekádu bude mať svoje využitie. V prípade Slovenska funguje
tzv. kotlíková dotácia, kde sa snažíme riešiť kvalitu ovzdušia tým, že
by sa kotly v domácnostiach, ktoré sú najviac škodlivé pre životné
prostredie, mohli nahrádzať práve plynovými kotlami, čo by mohlo mať
pozitívny vplyv na ovzdušie. A toto je niečo, čo by mohlo pokračovať aj z
toho ďalšieho programovacieho obdobia," dodala Vašáková.
Ďalšou príležitosťou pre plynárenstvo je podľa nej prechod na vodík,
ktorý sa považuje za významnú cestu smerom k nízkouhlíkovému
hospodárstvu. "Vodík je v centre nášho záujmu, snažíme sa ho riešiť
nielen ako plyn sám o sebe, ale zároveň aj ako veľmi dobré médium na
skladovanie energie, čo v prípade volatilných OZE by mohlo byť cenným
aktívom. Vodík je relatívne novým doplnkom cesty k dekarbonizácii a zdá
sa nám, že je to cesta, ktorá má veľkú perspektívu," uzavrela Vašáková.